Asi každý, kto sa zúčastnil nejakých pretekov, si aspoň raz posťažoval na vysoké štartovné, málo občerstvovačiek, zlé značenie trasy, slabé zabezpečenie križovatiek … nikto nie je dokonalý a dôvod na kritiku sa vždy nájde. A ak je opodstatnená, určite má svoj význam a môže pomôcť organizátorom odstrániť všetky chyby a nasledujúci rok posunúť kvalitu podujatia o kúsok vyššie. Ale každá minca má dve strany. Za zorganizovaním aj tých najmenších pretekov je množstvo nezaplatenej práce, vybavovačiek s úradmi, starostí so zháňaním sponzorov, obetovania svojho voľného času, do takéhoto „biznisu“ sa môžu pustiť iba ozajstní cyklistickí nadšenci. Chcel by som aspoň trochu zviditeľniť ich prácu a preto som využil 10. jubileum cyklomaratónu v Seredi a požiadal jeho riaditeľa Dušana Holbíka, aby si zaspomínal na predchádzajúcich 9 ročníkov. A tak vznikol tento článok zo zákulisia Sereďmaratónu.

Začiatok je podaný slovami Jarka Vodičku, ktorý opísal vznik 1. ročníka v reportáži z roku 2006:

Niekedy v januári 2006 zavolal Dušan Holbík niektorých členov ŠK Cyklo-Tour Sereď, konkrétne Mariku, Mira, Ivana, svoju manželku Elenku a mňa k sebe domov pod zámienkou kolaudácie nového bytu. Pri tej príležitosti to na nás rozbalil: „zaregistroval som náš klub na SZC ako organizátora cyklomaratónu pod názvom „Sereďmaratón 2006“. Bude sa konať 21.5.2006“. Napriek tomu, že všetci okrem Dušana sme cyklistami viac dušou ako telom, súhlasili sme, že pomôžeme s organizáciou. To s tým telom a dušou myslím vážne, asi preto členov nášho klubu nazval jeden kolega cyklista „bicyglistami po týteši“ (týteš = hrádza postavená popri rieke Váh). Takže sme súhlasili.

Dušan sa toho chytil a začal vybavovať všetky povolenia, podporu mesta Sereď, podporu kolegov z iných oddielov (tam nepochodil) a mnoho ďalších vecí. Osvedčil sa nielen ako vizionár, ale aj ako veľmi dobrý manažér a organizátor. Musím povedať, že na realizáciu svojej vízie vynaložil nesmierne množstvo energie, času a peňazí (aj svojich). Keď sme videli jeho neúnavnú aktivitu, postupne sme sa začali aktívne zapájať aj ostatní. Naraz začal čas bežať rýchlejšie, naše stretnutia boli častejšie a problémov čoraz viac. Všetci sme podľa svojich schopností, možností a známostí začali oslovovať predstaviteľov miest Sereď, Hlohovec a Piešťany, policajné orgány, zdravotnícke zariadenia atď. A začali sme počítať náklady. Keď náklady tak aj príjmy. Ale kde ich vziať? Začali sme oslovovať potenciálnych sponzorov, viac či menej úspešne. Zohnalo sa pár tisíc korún.

Nastal teda deň D. Ráno o 7.00 sme sa v pôvodnej zostave zišli pred kulturákom v Seredi. K starej zostave sa pripojili Darinka, Dušan, Ľudo a Peter. Všetko samí „srdcoví“ cyklisti, tých aktívnych si predsa musíme „šetriť na preteky“. Spočiatku bol priebeh pokojný, Ivan s dievčatami pripravili kanceláriu, ostatní sme pripravovali priestor Štart – Cieľ. Postupne prichádzali účastníci a potom to začalo.

Prišli rozhodcova a vyslovili požiadavky: nebudú traja ako bolo v rozpise, ale štyria. Rozhodcovské nehradí SZC ako je to uvedené na jeho oficiálnych stránkach. Nestačia im dve autá ale potrebujú aspoň tri okrem zberáka, v ktorom rozhodca sedieť nebude. Mimochodom – podľa pravidiel SZC má v zberáku sedieť rozhodca, ale… Takže rýchle riešenie. Na štarte pripravených 188 cyklistov, Dušan už bol oblečený v cyklistickom úbore a pomáhal rozhodcom riešiť situáciu na štarte (alebo oni jemu?). Ja som sa musel rozlúčiť s pôvodne plánovaným príjemným postom spoločníka VIP a sadnúť do auta spolu s jedným rozhodcom. Druhého naložil Peter. Tretie vozidlo si zabezpečil hlavný rozhodca.

Pokračuje Dušan Holbík:

A takto sa to nejak celé začalo, až sme zrazu v roku 2015 a píšeme 10. ročník. Za tie roky sme si kadečo užili, dobré i zlé, naše manželky nám počas príprav podujatia statočne tolerovali všetky tie hodiny strávené mimo domu. Tu sa fakt nepoužíva slovo biznis, lebo z celého podujatia Vám zostane iba dobrý pocit z vykonanej práce (cca. pol roka príprav.)

Trasy sa počas všetkých rokov menili tak, aby preteky mali dĺžku okolo 100 km, raz kopcovitejšie, inokedy rovinatejšie. V roku 2009 boli na výber dokonca 2 trasy, prišlo vyše 200 cyklistov, len „chybička se vloudila“ do organizácie, elektronická časomiera chytila paniku z toľkých ľudí a pomiešala pretekárov z oboch trás. Po oprávnenej kritike niektorých cyklistov a takejto trpkej skúsenosti sa na chvíľu rozpadol realizačný tím. Ale stretli sme sa na jeseň toho roku s tým, že dáme ešte jeden ročník a „fajront“. Cyklisti nám nedali košom, prišli a opäť nakopli chuť ľudí pokračovať v tradícii.

Ale zažili sme aj humorné situácie. Borec prišiel so špeciálnym bicyklom, kde nad hlavou mal umiestnený slnečník, pohyblivé sedlo a na predných riadidlách 2 fľaše. V jednej kakao a v druhej ionťák. Po vyhlásení výsledkov – s obrovskou stratou prišiel celý bledý, dehydrovaný a vyčerpaný do cieľa, že dostal hnačku a ešte k tomu zablúdil.

Za Hlohovcom na križovatke, pri záhradkárskej osade stál usporiadateľ a očakával cyklistov. Počul za chrbtom nejaký dupot, otočil sa a cyklisti to neboli. Divé svine sa rozhodli si skrátiť cestu okolo neho a on že v živote sa tak nebál ako vtedy.

Kto pozná Mariána Valáška, pozná jeho špurtérske kvality a silu. Pri zjazde z Havrana predbiehal policajné prvé vozidlo v rýchlosti 85 km/h. Pán príslušník, ktorý to rozprával, bol v šoku, jednoducho ho nedokázal predbehnúť a má zážitok, na ktorý sa nezabúda.

V pelotóne býva napriek tvrdej makačke kopa humorných hlášok, ale aj nadávok a strkaníc, najmä pred cieľom. Cyklistika je už taká. Robiť ju aktívne je veľmi náročná záležitosť po fyzickej, psychickej i finančnej stránke. To všetci vieme, len je to jednoducho droga a vyhľadávame ju podľa kalendára príslušného roka. Ak ste si náhodou našli v tom kalendári Sereď, tak príďte sa s nami podeliť o nové zážitky, adrenalínu nikdy nie je dosť. Aj za pomoci technického riaditeľa Erika Štefaneka sú prípravy v plnom prúde. Tešíme sa na vás !!!

Článok pripravil Dušan Hodúr

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2015

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Po minuloročnom rozhovore s Kamilom Juhaniakom, v ktorom sme sa bavili o jeho cyklistických začiatkoch, úspechu na Glocknerkönigovi a plánoch do budúcnosti, som sa rozhodol napodobniť hollywoodskych producentov a „natočiť“ dvojku. S rovnakým „hlavným hrdinom“, ale dejom posunutým znova o trochu bližšie k profesionálnej cyklistike. Kamila som oslovil v čase, keď na Slovensku zúrila snehová kalamita, preto bola prvá otázka trochu podrývačná, ale odpoveď v podstate neprekvapila …

Ahoj Kamil, ako sa máš? Zarezávaš pred novou sezónou? Máš nejaké novinky?

Nooo, za ten rok sa toho zmenilo hodne a cesta na moje vysnené Giro d´Italia sa predo mnou pomaly otvára 🙂 Momentálne som v Španielsku, v dedinke Navarrés neďaleko Valencie, kde sa od 13. januára do konca februára pripravujem na novú sezónu. Povedal som si, že zimná príprava je základný kameň úspechu pre sezónu a tak som sa zamýšľal, ako by som ju zrealizoval. Rozmýšľal som nad tréningovým kempom na Mallorce, no stojí to veľa peňazí. A tak mi jedného novembrového dňa napadlo, že by som mohol ísť do Španielska, nájsť si nejaké bývanie, prispievať na nájom a tak trénovať. Cez rodinného známeho som získal kontakt na poľského kamionistu, ktorý cestuje po Európe a má tu trojizbový jednoducho zariadený bytík, v ktorom za príspevok k réžii teraz bývam aj s mojou priateľkou. Čiže trénujem v prijateľnejších klimatických podmienkach a moje tréningové hodiny sa navýšili na 5 až 6 a pol hodiny denne, šesťkrát v týždni. A po troch týždňoch už badám pozitívny rozdiel vo výkonnosti.

Stále si členom klubu Inter Bratislava? Ako sa to odrazilo na Tvojej príprave?

Som už v novom klube, na sezónu 2015 som prestúpil do kontinentálneho českého tímu Experiment 23. Takže sa mi splnil sen a som už oficiálne profesionálnym cyklistom v kontinentálnej sfére. Práve prvý marcový týždeň ideme s celým tímom na sústredenie do Španielskej Malagy, kde sa k nim pripojím z Navarrésu. Čiže v Španielsku budem od januára až do konca marca. Do tímu som prišiel tak, že som sa v sezóne 2014 prepracoval do slovenskej reprezentácie do 23 rokov a zaujal som ich. Podmienky sa mi určite zmenia k lepšiemu, budem mať tímový bicykel poľskej značky Peritus a budem cestovať na rôzne profesionálne preteky 2. UCI kategórie.

Zúčastnil si sa v roku 2014 nejakých zaujímavých pretekov? Podarilo sa Ti aj umiestniť?

Minuloročnú sezónu som mal ako na hojdačke. Od novembra do marca som sa veľmi tvrdo pripravoval, ale v marci som ochorel a 15 dní som bol bez bicykla. Formou ma to vrátilo asi o dva mesiace dozadu. No zaťal som sa, trénoval som znova a zhruba v máji prišla očakávaná forma. Zúčastnil som sa prvých pretekov UCI v slovenskej reprezentácii, ktoré boli rovno najťažšie v Európskom kalendári do 23 rokov. Karpatské preteky kuriérov UCI 2.2, na ktorých nás čakalo 6 etáp a celkovo cez 740 km. Prepracoval som sa až do 4. etapy a bol som veľmi spokojný, v každej z nich som došiel v hlavnom balíku. No v 4. etape ma po páde v zjazde museli previezť do nemocnice a preteky sa pre mňa skončili. Osem narazených kostí ma vyradilo na dva týždne a po pauze som mal dva týždne na to, aby som sa pripravil na môj obrovský sen – preteky Okolo Slovenska. Makal som, drel som a forma prišla, nominovali ma, no žiaľ druhá etapa už bola na mňa veľa a dostal som limit. Podcenil som jedno stúpanie a prísun energie a to ma vyradilo. Zhruba v júli mi skolabovalo telo, pretože som pretekal, drel, ale telo som dostatočne nevyživoval minerálmi, BCAA alebo proteínmi, spotrebovanú energiu som sa snažil doplniť iba bežnou stravou. To ma odpísalo na 16 dní, kŕče som chytal aj keď som niesol tašky s nákupom. Jednoducho totálne vyčerpanie. Doplňoval som minerály, vitamíny a začal zase s tréningom, forma bola opäť kdesi ďaleko. No koncom augusta prišla znova a už som sa tešil, že budem pripravený na preteky doma v Rimavskej Sobote. Dvanásť dní pred štartom som spadol počas tréningu, opäť to isté zranenie – narazená panva, no pauzu som si dal len na tri dni a trénoval so zaťatými zubami. A dva dni pred pretekmi sa to zahojilo.

Ako si vnímal zvýšenú konkurenciu na pretekoch UCI? Špecializuješ sa už vo svojom veku na kopce alebo šprinty?

Oproti amatérskym boli obidvoje preteky úplne iné, konkurencia ako je Astana, Etixx, Loto-Belisol, Kaťuša či CCC Polsat, jednoducho špičky. No bol som rád, že som sa medzi tou špičkou nestratil. Minulý rok som mal dominanciu v šprintoch a tým som sa aj nominoval do reprezentácie, keď som skončil celkovo na druhom mieste v 1. kole slovenského pohára. A nakoniec som obsadil aj 2. miesto v konečnom hodnotení slovenského pohára do 23 rokov.

Bol si aj na pretekoch v Rimavskej Sobote, ale minulý rok si spomínal, že pri Tvojich začiatkoch vo vašom meste o cyklistike nikto ani nechyroval. A teraz mám v kalendári hneď dvoje amatérske preteky. Zúčastníš sa ich aj tento rok, prípadne niektorých iných amatérskych podujatí?

Na amatérske preteky už chodievať nebudem, v mojom kalendári budú preteky UCI a český alebo slovenský pohár. Áno, v Rimavskej Sobote sa to zmenilo a bola to aj moja zásluha. Máme už dvoje preteky, Teatro Okolo Malohontu a Jarnú cenu Rimavskej Soboty. Na oboch pretekoch sa ako organizátor predstavuje môj otec Jozef a môj kamarát, cyklista Marek Urbančok. Prvý ročník pretekov Teatro Okolo Malohontu mal neskutočný úspech, cyklisti boli nadšení organizáciou, traťou, prístupom. Tieto preteky sme chceli urobiť tak, aby sa každý účastník cítil ako niekto výnimočný a ako na nejakých pretekoch UCI. A toto sa nám podarilo, napriek otrasnému chladnému a upršanému počasiu sme mali 85 cyklistov, presne polovicu prihlásených. A divákov v Rimavskej Sobote, na horských prémiách a vo všetkých dedinách. Aj to vytvorilo úžasnú atmosféru. Preteky Jarná cena Rimavskej Soboty budú pokračovať v organizátorskom zabezpečení a budeme sa snažiť navodiť atmosféru ako na pretekoch Okolo Slovenska. Pretekov sa zrejme nezúčastním, lebo v tom čase by som mal byť buď na Karpatských pretekoch kuriérov alebo na poľských klasikách. No ak to bude možné, každopádne ich prídem podporiť a vychutnať si perfektnú atmosféru.

Aké máš plány do budúcnosti?

Aké mám plány? Chcem získať čo najviac skúseností na pretekoch UCI. A určite chcem niektoré z nich aj ovládnuť a stáť na pódiu. No a cieľ? Prepracovať sa do profesionálneho kontinentálneho tímu na sezónu 2016. Z minulej sezóny som sa veľa naučil a budem to chcieť tento rok zužitkovať.

Cez webstránku mi často posielajú rôzne otázky mladí cyklisti – teenageri, čo by si im poradil?

Slovenských cyklistov vo svete nie je veľa, ale nie je to tým, že by sa nám nerodili talenty, ale tým, že nemajú kde vyrastať. Je to síce prekážka, no ja som sám dokázal, že sa dá dostať do profesionálnej cyklistiky aj z miesta, kde o cyklistike ani nepočuli. Ale treba mať vieru v samého seba, vytrvalosť, odhodlanosť a cieľavedomosť. Keď som prišiel a postavil sa na štart prvých profi pretekov, tak som si spomenul, aký som bol na mojich prvých pretekoch vyplašený, no naučil som sa, že proti tebe nie sú tvoji súperi, ale tvoj strach. Každý súper sa dá poraziť, no ak do pretekov ideš so strachom, tak súperov neprekonáš. Tiež som zistil, že rovnako ako fyzická je dôležitá aj mentálna príprava, ja teraz tiež spolupracujem so športovou mentorkou, s ktorou si stále opakujeme čo som už dokázal, čo chcem dokázať, prehrávame si videá z pretekov, prehrávame si videá z pretekov na ktoré chcem ísť a ja si predstavujem, ako na nich už som, snažím sa ísť do tréningov s koncentráciou a s vnímaním seba samého. A držím sa jednej vety – keď si poviem, že niečo dokážem alebo nedokážem, vždy budem mať pravdu.

Ešte niečo motivačné na záver …

Cesta za snom býva často kľukatá, plná pádov, znova, znova a znova, ale ja sa pozerám na ten môj sen, prehodnocujem si ho a vravím si: Nie je koniec, pokiaľ nevyhrám!

Ďakujem za rozhovor, prajem Ti úspešnú sezónu a už teraz sa teším na budúcoročnú trojku.

Rozhovor pripravil Dušan Hodúr

Na otázky odpovedal Kamil Juhaniak

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2015

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Kedy a prečo si začal s cyklistikou? Od začiatku jazdíš na ceste, alebo aj MTB? Ako si sa dostal k cestnej cyklistike?

S cyklistikou som začal neskoro, v 17-tich rokoch. Najprv som jazdil horskú cyklistiku, no trénoval som väčšinou na asfalte. Svoj pretekársky debut som mal vo Vlkanovej na MTB pretekoch 8.5.2010. K cyklistike som sa dostal sám od seba, v detstve som rád jazdieval na bicykli len tak po dedine a od tých 17-tich rokov som už začal jazdiť aj dlhšie trasy. No stále to bolo len do 100 km a ročne to robilo len 6300 km. Napriek tomu som sa na pretekoch dokázal presadiť a na svoje prvé pódium som sa postavil už na tretích MTB pretekoch v živote. Ale aj tak mojim snom bola cestná cyklistika, len mi to nedovoľovali financie. Stále som si želal dostať cestný karbónový bicykel. A prianie sa mi splnilo už v lete 2011. Na kúpu môjho nádherného stroja sa mi poskladala moja rodina a známy. A tak sa začali datovať moje prvé skúsenosti s cestnou cyklistikou.

Venoval sa cyklistike aj niekto v Tvojej rodine? Robíš okrem nej aj iné športy?

V rodine sme nikdy nemali žiadneho cyklistu. A keďže pochádzam z Rimavskej Soboty, kde o cyklistike nikto nikdy nepočul a neexistuje tu žiadny pretekársky klub, musel som si pomôcť sám. Sám som trénoval, sám som si robil tréningové plány a len sa domnieval, čo mi môže pomôcť a čo nie. Sám som si zohnal sponzora, bez ktorého by som posledné dva roky kvôli finančnej stránke nemohol pretekať. V detstve som sa venoval dva roky hokeju, potom som ešte skúšal plávanie, stolný tenis, no ani pri jednom som nevydržal viac ako pol roka. Cítil som, že to nie je to, čo potrebujem. A to čo som potreboval som našiel v cyklistike. Príroda, čerstvý vzduch, adrenalín, rýchlosť, tvrdosť a extrémy.

Ako stíhaš trénovať popri práci? Ako často a kde trénuješ, aký dlhý je tvoj bežný tréning? Jazdíš radšej roviny alebo do kopca? Ako si udržuješ kondíciu v zime?

Momentálne trénujem a zároveň aj pracujem vďaka môjmu sponzorovi. Po troch rokoch prebíjania sa ako samouk budem tento rok jazdiť už aj s podmienkami cyklistu. Tím, tréner. Trénujem väčšinou dvojfázovo 5 až 6 krát do týždňa, od 3 a pol hodiny do 5 až 6 hodín. Osobne oveľa radšej jazdím kopce ako roviny, preto sa v zime musím viac namotivovať do tréningu, keďže musím trénovať vytrvalosť po rovinách. V zime mám pomer asi 60:40 cyklistika a všeobecná príprava, kondíciu mi udržuje bicykel, posilňovňa, beh, plávanie, turistika a lyžovanie. Na bicykli trénujem do tých -9°C, ale maximálne tri hodiny, potom už omŕzam.  A zvyšok dotrénujem na trenažéri.

Chodieval si pred účasťou na Glocknerkönigovi aj na iné cestné preteky? Tvoja účasť bola spontánna, alebo si sa chystal už dlhšie? Mal si o pretekoch nejaké informácie, alebo si išiel naslepo?

Chodieval som na preteky po Slovensku, Česku a Maďarsku. Na Glocknerköniga som sa chystal už pol roka pred štartom, no tréning som špeciálne neupravoval. Akurát som máj strávil viac v kopcoch v okolí. Na Grossglocknerskej ceste som bol dva roky pred mojim prvým štartom na ňom, bol som tam s rodinkou na dovolenke a ja som si to vyšliapal na mojom horáčiku. A vtedy mi moja teta rozprávala, že sa tu každoročne konajú tieto preteky. Iba som s údivom na ňu pozeral a pýtal sa, či to myslí vážne, že sa do tohto kopca jazdia preteky. Vtedy som prvý raz absolvoval kopec takýchto parametrov.

Mal si pred účasťou na Glocknerkönigovi špeciálny tréning, taktiku alebo prevody? Dá sa u nás natrénovať takýto kopec, alebo si trénoval aj v zahraničí? Približne koľko kilometrov si najazdil pred štartom na týchto pretekoch?

Nie. Na preteky som išiel ako na časovku – musím ísť naplno od prvého do posledného metra. Na Slovensku sa určite takýto kopec nedá natrénovať, pretože nikde nemáme tak ostré a zároveň tak dlhé stúpanie ako je Grossglockner. Pred štartom Glocknerköniga som najazdil 3900 km, čo teraz považujem za veľmi málo. Prevody som mal tie isté, čo jazdím bežne do kopcov – 39/28z.

V roku 2012 si bol vo svojej kategórii tretí, veril si si pred štartom, že môžeš dosiahnuť taký výsledok? Bol to Tvoj dovtedajší najväčší úspech? Trúfaš si niekedy v budúcnosti prekonať rekord pretekov, ktorý je 1:15:15 h.?

Ja som neskutočný optimista a verím si. Ale že budem mať takýto výsledok, to bolo naozaj len v tých vysnených predstavách. Bol to môj najväčší úspech a najkrajší zážitok. Áno. Mojim snom je zapísať sa do listiny zlatým písmom a chcem prekonať rekord. No zatiaľ to je len rovnako vysnená predstava, ako bolo pódium na Glocknerkönigovi. No raz sa mi to už podarilo.

Aké máš ďalšie plány v cyklistike? Máš 20 rokov, premýšľaš aj nad profesionálnou kariérou, alebo je cyklistika iba Tvoje hobby?

Plány, ambície a chuť mám naozaj obrovské. Nielenže premýšľam nad profesionálnou kariérou, ale tvrdo si idem za svojim snom. Chcem byť profesionálnym cyklistom, tým som si istý. A bojovať budem dovtedy, kým si ho nesplním. Svojich snov sa nikdy nevzdám !!! Vždy si budem vyberať cestu, ktorá vedie do cieľa mojich snov !!!

Kamil, ďakujem za zaujímavý rozhovor a prajem Ti, aby sa Ti všetky sny splnili a aby si nám prinášal radosť, keď Ťa raz budeme sledovať pred televízormi na niektorých pretekoch WorldTour.

Rozhovor pripravil Dušan Hodúr

Na otázky odpovedal Kamil Juhaniak

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Z kuchyne diagnostických nástrojov si predstavíme štyri základné, ktoré majú priamy prínos k našej výkonnosti. U všetkých je dôležitá ich realizácia na vlastnom bicykli, na ktorom prebieha váš samotný pretekový, či tréningový výkon.

Laktátová krivka

Najkomplexnejším diagnostickým testom je laktátová krivka, v ktorej sa rozanalyzuje vaša výkonnosť na drobné. Vďaka tomu vieme presne zistiť tréningové zóny, či už podľa srdcovej frekvencie alebo výkonu vo wattoch. Vysoký prínos má zistenie slabých a silných stránok výkonnosti, a najmä konečný potenciál, ktorý sa vo vás skrýva. Práve ten vie odhaliť mieru talentu. V konečnej fáze testu sa hodnotia akútne regeneračné schopnosti po vami dosiahnutom maximálnom aeróbnom výkone, teda maximálnej spotrebe kyslíka (VO2max).

Test anaeróbneho prahu

Druhým užitočným diagnostickým testom je test anaeróbneho prahu. Ten má významný prínos u jazdcov, ktorí sa radi naháňajú s časom, teda jazdia časovky. Práve pri nich je potrebné držať dlhodobo konštantný výkon. Správnosťou nastavenia tempa ku konkrétne dlhej vzdialenosti si vieme zlepšiť čas až o 10 %.

Test optimálnej kadencie

So správne nastaveným posedom úzko súvisí frekvencia šliapania. Rovnako ako u auta, ani naše nohy nevyprodukujú najvyšší možný výkon pri nesprávne zaradenom prevodovom stupni. Každý z nás má iný motor a typológiu svalových vlákien. Optimálna kadencia sa taktiež mení v závislosti od intenzity zaťaženia. Práve preto je dôležité poznať, ako rýchlo šliapať pri pomalšom, strednom, či maximálnom tempe jazdy.

PROefekt Geometry Fit

Aby sme vedeli na bicykli dlhodobo, bezbolestne a najmä výkonne pracovať, nestačí len kvalitný bicykel, sedlo, tretry … Ale najmä presné nastavenie na mieru na základe fyzického vyšetrenia organizmu a individuálnych potrieb k jeho užívateľovi. Bicyklovať sa dá aj bez stuhnutého krku, či bolestivosti kolien. Práve k tomu nám pomôže PROefekt GEOMETRY FIT, teda nastavenie bicykla podľa PROefektu.

Autor: Juraj Karas, PROefekt, www.proefekt.sk

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Deň pred pretekmi

Heslo dňa: cestovinová párty! Vhodné je nenechať si takúto stravu až na posledný deň, ale začať s ňou už dva alebo tri dni pred pretekmi. Vynikajúci je príjem sacharidov vo forme slížov, špagiet a pod., najvhodnejšie je vlastnoručne uvarené jedlo, na ktoré ste zvyknutí.

Žiadne experimenty! Večera pred pretekmi bohatá na sacharidy zaručí naplnenie glykogénových zásob až po okraj. Neodporúča sa veľký príjem vlákniny, už vôbec nie ťažkých alebo ostrých korenistých jedál. Dôležité je tiež prijímať dostatočné množstvo tekutín.

2 hodiny pred pretekmi

Výdatné raňajky s dôrazom na sacharidy s dlhým reťazcom, treba obmedziť tuky a bielkoviny. Môžete zjesť napr. toast alebo pečivo s nízkotučným tvarohom alebo suchou salámou. Kto má radšej sladké, môže si dať med.

Platí: dobre sa najesť, ale nie prejesť. Dôležité je vedieť, aké jedlo ľahko strávite, aby váš výkon neovplyvnil preplnený alebo nefunkčný žalúdok.

Tesne pred pretekmi

Ešte raz doplniť pečeňový glykogén. Tu by mal každý vedieť, ako reaguje jeho hladina cukru v krvi na glukózu. Výrazne sa mení, alebo je stabilná? Podľa toho si musíte zvoliť stratégiu:

Žiadne zmeny: hodinu pred štartom prijmite do 50 gramov sacharidov spolu s izotonickým nápojom. Môžete napr. zjesť gél a zapiť ho nápojom, alebo iba vypiť nápoj obsahujúci odpovedajúce množstvo sacharidov.

Silné kolísanie: v tomto prípade uvedené požite až tesne pred štartom. Vylučovanie kortizolu pri záťaži totiž zabráni poklesu hladiny cukru v krvi.

Počas pretekov

Cieľom je šetriť zásoby glykogénu a zabrániť telu, aby začalo spotrebovávať aminokyseliny, ktoré budú neskôr potrebné pri regenerácii. Jedzte predtým, ako pocítite hlad a pite predtým, ako pocítite smäd.

Platí: každú hodinu prijmite 50 gramov sacharidov s jedným alebo dvomi litrami tekutín, v závislosti od vonkajšej teploty. Samozrejme nie naraz, ale v intervaloch 15-20 minút. Možnými zdrojmi sú energetické gély, tyčinky alebo nápoje. Aké množstvo sacharidov sa v jednotlivých prípravkoch nachádza si musíte vypočítať dopredu.

Dôležité je tiež vyskúšať si na tréningu, ako tieto prípravky znášate a či vám napr. počas jazdy nespôsobujú tráviace problémy.

Sacharidy z tyčiniek potrebujú viac času, aby sa vo forme energie dostali do svalov, zatiaľ čo gély účinkujú skoro okamžite. Veľmi rýchlo pôsobí aj kola, ktorá by sa mala piť až pred koncom pretekov. Kto to znesie, mal by priebežne zjesť aj kúsok banánu. Okrem dobrej chute si tým zabezpečíte aj príjemný pocit plnosti v žalúdku.

Ihneď po pretekoch

Telo je teraz obzvlášť pripravené na príjem živín, preto treba využiť stravu poskytnutú v cieli pretekov. Podporí to vašu regeneráciu, rýchlejšie sa „postavíte na nohy“. Najlepšie je prijaté jedlo skombinovať s aminokyselinami a bielkovinami – napríklad v špeciálnych športových nápojoch. Tieto sú krátko po pretekoch aj ľahšie stráviteľné, ako pevná strava.

Zdroj: internet

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Ako a kedy by som si mal upraviť tréning, ak sa chcem zúčastniť maratónu? Musím začať jazdiť trasy, ktoré sú dĺžkou porovnateľné s pretekmi, alebo stačí kratšie s vyššou intenzitou?

Samotná príprava je dlhodobý proces. Na úplné doladenie by malo stačiť 6-8 týždňov, my to voláme „rýchlokvaška“. Treba prispôsobiť jednak intenzitu, ale aj objem na podobu samotných pretekov. Určite by bolo fajn nájsť si čas na dlhý tréning jedenkrát za týždeň (víkend), aby sa doba strávená na bicykli priblížila dĺžke pretekov, myslím časovo. Tak isto treba zaradiť do tréningu krátke intervaly (5-10 minút) v intenzite podobnej pretekom. Či v kopci, alebo po rovine. Každý jazdec je na tom ináč výkonnostne a ťažko sa to globalizuje. Pre zamestnaného je ideálne dva dni trénovať, deň oddychovať. Vždy prvý deň by mal byť intenzívnejší a druhý skôr pomalší, ale dlhší tréning.

Čo mám urobiť, ak na pretekoch „chytím“ krízu, resp. ako mám jazdiť, aby som sa do nej vôbec nedostal?

Ideálne je kríze predchádzať, odhadnúť svoje schopnosti a podľa toho sa riadiť v pretekoch. Je jasné, že pelotón okolo človeka ťahá a on ide za hranice svojich možností. Potom, keď už je laktátu vo svaloch veľa, nohy oťažejú a vypovedajú službu, to je realita. Tu už gély ani tyčinky veľmi nepomôžu. Najlepšie je vybrať si dĺžku pretekov podľa svojej výkonnosti, prípadne prísť na preteky pripravený.

Je dôležité sledovať si na pretekoch tepy? V akých zónach treba jazdiť?

Sledovať tepy v samotných pretekoch nie je až také dôležité pre pretekárov s víťaznými ambíciami. Dôležité je si preteky spätne vyhodnotiť a podľa toho sa dá zistiť, čo všetko také preteky obnášajú. Koľko v ktorom pásme je pretekár schopný absolvovať, ako ďalej trénovať. Pre borcov, ktorí nemajú až toľko času na tréning (a nemajú víťazné ambície), je asi naozaj vhodnejšie sledovať tepy aj počas pretekov a držať sa radšej pod hranicou svojho anaeróbneho prahu. Nad týmto prahom sa už totiž kyselina mliečna nestíha odbúravať zo svalov. Ale poďme k jednotlivým pásmam. Tie sa najlepšie nastavia podľa spiroergometrického vyšetrenia, aj keď možností je viac. Stanoví sa aeróbny a anaeróbny prah a podľa toho sa určia zóny ako základná, vytrvalostná, zmiešaná, anaeróbna … Každý tréner má svoj systém, svoje pomenovania a metódy. Jasné, že zo začiatku v prípravnom období jazdíme v nižších pásmach a až s blížiacimi sa pretekmi pridávame na intenzite. Skracujú sa tréningy, aby bolo viac času na regeneráciu. Sú aj tréningy nad hranicou anaeróbneho prahu, ale väčšinou sú to kratšie úseky, aby medzi nimi telo dokázalo nahromadenú kyselinu spracovať.

Existuje okamžitá pomoc pri kŕčoch? Je veľa návodov – magnézium, horčík, rýchlo vypiť bidón vody alebo vytriasť nohy – no mne nikdy dlhodobejšie nič z toho nepomohlo.

Kŕčom je lepšie predchádzať, ako sa im potom brániť. Okamžitú pomoc poznám iba jednu, je dosť drastická, ale vraj funguje. Sám som to ale nikdy neskúsil. Poznám však borcov, ktorí s tým nemajú problém. Tu je – vytiahnuť „zicherku“ z čísla a pichnúť ňou do postihnutého svalu. Ako hlboko záleží na vrstve podkožného tuku. Kto sa na to dá? V každom prípade kŕče sú príčinou nedostatočnej trénovanosti, dehydratácie a nedostatočného prekrvenia svalov. Niekomu možno pomôže aj začať zhlboka intenzívne dýchať. Niekto skúša prípravky proti kŕčom, či magnézium. Je to individuálne.

Ako sa stravovať počas pretekov? Fit tyčinka v drese a banán alebo koláč na občerstvovačke asi nestačí, aspoň mne nie, rýchlo strácam energiu a s vyčerpaním aj chuť do jedla.

Ako hovoríš, strácaš energiu. Fit tyčinky sú väčšinou nízkoenergetické. Banán je fajn, ale tiež nepostačuje. Treba si veci vyskúšať v tréningu. Teraz je aj veľa energetických nápojov a nemyslím tie z diskoték a benzínok. Jedná sa o nápoje, ktoré sa zarábajú podobne ako iontový nápoj a obsahujú maltodextríny a cukry s dlhým reťazcom. Priebežne doplňujú energiu potrebnú k výkonu. Aj z energetických tyčiniek je dostatočný výber typov a značiek. Kto ich nemá rád, nech skúsi klasickú horalku, sójový rez a podobne. Keď je chladno, nie je zlý ani Mars. Netreba sa toho báť. Niekto nedá dopustiť ani na perníky.

Dajú sa vôbec preteky odjazdiť bez „chémie“? Myslím tým bez rôznych energetických gélov, tyčiniek a pod.

Platí to, čo som už povedal, treba skúšať, čo je dostupné. Gély a tyčinky sú fajn, ale ide to aj bez nich.

Ďakujem za rozhovor a užitočné rady a tipy pre amatérov.

Rozhovor pripravil Dušan Hodúr

Na otázky odpovedal Martin Riška, prevádzkovateľ stránky Cyklotréning.sk

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Možno sa vám takáto kombinácia nepozdáva, ale je to len prvý dojem spôsobený zrejme viac predsudkami ako serióznymi argumentami. Predložíme vám hneď niekoľko dôvodov hovoriacich v jej prospech. Takmer každý výkonnostný cyklista má zanedbanú hornú polovicu tela. Často to pociťuje pri dlhej jazde v ťažkom kopcovitom teréne, pri razantných nástupoch a pri koncovkách pretekov v šprintoch, keď mu chýba sila v rukách. Tento nedostatok je najciteľnejší pri špecializácii na cyklokros a preteky horských bicyklov. Najpočetnejšia je však rodina kondičných cyklistov, ktorým spravidla záleží na rovnomernom rozvoji postavy.

Odporcovia posilňovania cyklistov argumentujú často tým, že nárast svalovej hmoty je v tomto športe nežiadúci, pretože napríklad v dlhom kopci sa zvýšená hmotnosť stáva nevýhodou. Môžeme vás ubezpečiť, že pri rovnakej intenzite tréningu na bicykli sa vaša váha príliš nezmení a silový tréning sa v relatívne krátkom čase prejaví v markantnom zvýšení sily a fyzickej odolnosti.

Pred návrhom tréningového programu vás chceme upozorniť na opatrnosť a dodržiavanie zákonitosti postupného preťažovania. „Hurá systém“  často spôsobí viac problémov ako úžitku. Počas prvých tréningov precvičujte každú svalovú partiu len jednou sériou základného cviku s ľahkou záťažou vo vysokom počte opakovaní (12-15). Postupne pridávajte série, váhy a ďalšie cviky. Táto „nábehová“ fáza by nemala byť kratšia ako tri týždne.

V ďalšom období by váš tréning mohol vyzerať takto: trénovať budete tri dni v týždni, tak, aby ste každý sval precvičili dvakrát týždenne. V prvom tréningu bude zaťaženie väčšie, čo vytvorí predpoklady pre nárast hmoty a sily. V druhom tréningu svalom preženiete prúd krvi pre lepšiu regeneráciu a prívod živín. V každom tréningu aplikujte dôkladnú rozcvičku a záverečné uvoľnenie. Pre tréning brušných svalov odporúčame každý tréningový deň jeden cvik v jednej sérii s maximálnym počtom opakovaní. Cviky obmieňajte

Uvedený tréning berte ako orientáciu, je potrebné si ho prispôsobiť podľa svojich možností. Takáto schéma tréningu by mala vyhovovať aktívnemu cyklistovi a o to viac i rekreačnému športovcovi. Aktívni cyklisti totiž zvyknú venovať pondelok regenerácii síl a posilňovací tréning možno v tomto prípade považovať za spôsob regenerácie. V stredu bude zrejme tréning v posilňovni kolidovať s cyklistickým tréningom. Odporúčame absolvovať silový tréning i na bicykli v podobe nástupov a šprintov s menším objemom najazdených kilometrov. Ak cítite, že posilňovanie nôh v sezóne vám nevyhovuje, vynechajte cvičenie nôh v piatok. Pondelňajší tréning nôh však v každom prípade absolvujte, aj keď iba regeneračne.

Tento tréning je určený pre sezónu. Mimo nej, teda v zimných mesiacoch a v prípravnom období je potrebné zvýšiť zaťaženie nôh zaradením ďalšieho cviku. Najlepšie sú drepy s činkou, ktoré zaradíte pred tlaky nohami a cvičíte podľa rovnakej schémy. Zároveň rozšírte počet sérií na lýtka a brucho. Aby mal doplnkový silový tréning patričný efekt, je potrebné prispôsobiť aj stravu obohatením bielkovinovej zložky. Nemyslíme tým, že by ste mali investovať do umelých preparátov, ale orientujte sa na bežné jedlá s vyšším obsahom kvalitných bielkovín. V tomto smere nájdete dostatok informácií v každom čísle nášho časopisu Muscle & Fitness.

Autor článku Muscle & Fitness

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

1. Pre každý šport je dôležitá široká amatérska základňa, ste spokojný s tou triatlonovou? Prejavili sa úspechy Richarda Vargu nárastom počtu registrovaných triatlonistov?

Osobne som presvedčený, že jednoznačne áno, zároveň však nielen popularita Richarda pozitívne vplýva na neustále sa zvyšujúci záujem o slovenský triatlon. Aj samotný triatlon láka svojou podstatou a všestrannosťou mnohých športuchtivých záujemcov.

2. Aké výhody získa amatérsky triatlonista registráciou v STÚ?

Možnosti Slovenskej triatlonovej únie sú veľmi obmedzené. Snažíme sa však v rámci našich možností podchytiť neregistrovaných pretekárov napr. zavedením dlhodobých súťaží, rozšírením vekových kategórií. Aj amatérsky (začínajúci) triatlonista sa nájde v niektorom z dlhodobých rebríčkov. A keďže človek je od prírody súťaživý, mnohých láka práve toto porovnávanie sa s kamarátom, susedom či známym.

3. Bol ste organizátorom pretekov v Senci a určite poznáte všetky starosti usporiadateľov. Dokážete im dnes z pozície prezidenta STÚ pomôcť, či už priamo finančne, alebo iným spôsobom?

Samozrejme, dôkladne poznám problémy usporiadateľov pri organizácii triatlonových pretekov. Okrem 25 ročníkov Seneckého triatlonu som organizoval aj päť ročníkov City Triathlonu Bratislava, trinásť duatlonov pre žiakov, ale svojho času aj niekoľko akvatlonov a duatlonov. Skúsenosti teda mám, s organizovaním som definitívne skončil v roku 2011. Každého organizátora si veľmi vážime, zorganizovať v súčasnosti preteky vyžaduje okrem financií neuveriteľné množstvo času. Na pomoc pre usporiadateľov našťastie nie som sám. Celý Výkonný výbor STÚ sa snaží v maximálnej miere pomáhať každému organizátorovi. Jednotlivé preteky podporujeme aj finančne, samozrejme v rámci našich možností. Výraznejšie sa snažíme podporovať usporiadateľov, ktorí organizujú preteky pre žiakov.

4. Aké má STÚ plány do budúcnosti v oblasti amatérskeho triatlonu?

Zmeny vykonané za ostatné tri-štyri roky sa odzrkadľujú na počtoch štartujúcich na našich podujatiach. Je jasné, že sme sa vydali správnou cestou a v najbližších dvoch-troch rokoch meniť nebudeme zrejme nič. Výnimkou budú asi najmladší žiaci, kde pravdepodobne od budúceho roka zavedieme ďalšiu oficiálnu kategóriu pre deti vo veku pod dvanásť rokov.

5. Triatlon je jeden z najťažších športov. V minulosti ste bol aktívny triatlonista, trúfli by ste si ešte aj v dnešnej dobe na účasť na amatérskych pretekoch?

Napriek tomu, že veľa mojich rovesníkov športuje, ja sa už na aktívne športovanie necítim, ani na rekreačnej úrovni. Nedostatok pohybu pri športovaní kompenzujem zvýšenou aktivitou na našej záhrade.

Ďakujem za rozhovor a držím palce pri ďalšom rozvíjaní tohoto zaujímavého športu.

Rozhovor pripravil Dušan Hodúr

Na otázky odpovedal Jozef Jurášek, prezident Slovenskej triatlonovej únie

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

1. Pre každý šport je dôležitá široká amatérska základňa, ste spokojný s tou cyklistickou? Prejavila sa „Saganománia“ nárastom počtu registrovaných cyklistov?

Všeobecne športujúcich detí na Slovensku ubúda, súvisí to so životným štýlom. Na školách je zanedbávaná telesná výchova, deti volia na vyplnenie voľného času pohodlnejší spôsob – vysedávanie pri PC, televízii. Paradoxne viac športuje staršia a stredná generácia, ktorá si uvedomuje pozitívny vplyv športu na zdravie a kvalitnejší život. Saganománia mala veľmi pozitívny vplyv na rozvoj slovenskej cyklistiky. Zaevidovali sme nárast členskej základne a tiež trochu zvýšený záujem mládeže o cestnú cyklistiku. Pribudlo veľa priaznivcov cyklistiky a verím, že aspoň časť z nich začne cyklistiku výkonnostne a niektorí aj vrcholovo prevádzkovať.

2. Cyklistika patrí k najrozšírenejším športom. Množstvo hobby cyklistov nie je zaregistrovaných, čo získajú registráciou na SZC?

Získaním licencie SZC majú možnosť zúčastňovať sa Slovenského pohára vo všetkých odvetviach, ktoré zastrešuje Slovenský zväz cyklistiky. Na podujatiach slovenského pohára MTB XC a maratónov majú zvýhodnené štartovné. Majú možnosť organizovať podujatia, ktoré sú zaradené v kalendári a získať na ne podporu Slovenského zväzu cyklistiky. V neposlednom rade nie je zlé byť členom organizácie, v ktorej sú aj Peter Sagan, Peter Velits a ďalší skvelí slovenskí cyklisti.

3. Na Slovensku sa usporadúva veľa kvalitných amatérskych podujatí pre širokú verejnosť, ktoré zväčša vo svojom voľnom čase a s obmedzenými financiami organizujú cyklistickí nadšenci. Dokázal by im zväz pomôcť, či už priamo finančne, alebo napr. dohodnutím podpory u zväzových sponzorov?

SZC má desať odvetví – cestná cyklistika, MTB XC, MTB DH/fourcross, BMX, dráhová cyklistika, sálová cyklistika, trial, cyklokros, cyklistika pre všetkých a zdravotne znevýhodnení. SZC funguje systémom odvetvového riadenia. Každé odvetvie podľa úspešnosti z minulých rokov dostáva dotáciu, ktorú používa na rozvoj svojho odvetvia a organizovanie podujatí Slovenského pohára vo svojom odvetví. Záleží len na vedení toho ktorého odvetvia, ako podporí podujatia, reprezentáciu, členskú základňu, trénerov.

4. Aké má SZC plány do budúcnosti v oblasti amatérskej cyklistiky?

Získať do svojich radov čím viac amatérskych cyklistov, podľa počtu členov sú prideľované finančné prostriedky z ministerstva a čím bude zväz na tom lepšie, tým môže viacej podporovať amatérsku cyklistiku. Náš kalendár je otvorený pre všetky cyklistické podujatia, kde môže organizátor informovať o hociktorom cyklistickom podujatí. Veľmi úzko spolupracujeme s maratónskou sériou, kde sa niektoré podujatia stali súčasťou Slovenského pohára MTB maratónu.

5. Ak sa nemýlim, minulý rok ste sa aktívne zúčastnil dvoch amatérskych podujatí, cyklistickej jazdy Bratislava – Bradlo a 24-hodinovky na Slovakia Ringu. Chystáte sa aj tento rok?

Každý rok absolvujem niekoľko cyklistických akcií a podujatí. Pravidelne maratón Bratislava – Jasná, 315 kilometrov, Bratislava – Bradlo a vlani prvý ročník 24-hodinovky na Slovakia Ringu. Je to podujatie, ktoré má obrovskú budúcnosť, vo svete sú 24-hodinovky veľmi populárne a družstvá na možnosť štartovať čakajú niekoľko rokov (LeMans). SZC organizuje posledné roky aj preteky Okolo Slovenska. Tento rok chceme 7. júna zorganizovať jazdu z Gabčíkova do Bratislavy, cca. 50 kilometrov. Je to posledných 50 kilometrov pretekov Okolo Slovenska a bude to pre všetkých, ktorí majú radi bicykel, od pretekárov až po rodiny s deťmi. Chceme aby vznikla tradícia a vždy posledných 50 kilometrov pretekov Okolo Slovenska si budú môcť zajazdiť všetci priaznivci cyklistiky a vidieť dojazd najlepších v poslednej etape.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov pri realizovaní všetkých Vašich zámerov.

Rozhovor pripravil Dušan Hodúr

Na otázky odpovedal Peter Privara, prezident Slovenského zväzu cyklistiky

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických podujatí 2014

Článok na stiahnutie vo formáte pdf

Od konca 60-tych rokov sa zároveň začína výraznejšia propagácia vytrvalostných športov, známy je vytrvalostný zdravotný program amerického lekára Kenetha Coopera z roku 1968. Od začiatku 70-tych rokov vytrvalostní športovci začínajú kombinovať rôzne športové odvetvia, z ktorých najznámejšie je podujatie vo Švédsku „Svensk Klassikerr“. Zahŕňalo štyri športy, ktoré bolo treba absolvovať počas jedného kalendárneho roka – preteky v cyklistike, behu, plávaní a bežkovaní.

V tomto čase sa začínajú v USA organizovať podujatia zložené len z plávania, behu a cyklistiky. Skutočný začiatok triatlonu sa však datuje do roku 1978. Na základe obyčajnej krčmovej stávky miestnych štamgastov sa triatlon reálne rozbehol na Havaji. V stávke išlo o to, ktorý športovec – či plavec, cyklista, alebo maratónec je lepším, všestrannejším športovcom.

Kapitán amerického námorníctva John Collins sa na základe tejto stávky rozhodol spojiť tri tradičné podujatia v týchto športoch na Havajských ostrovoch. Išlo o preteky v plávaní na 2,4 míle, v cyklistike na trati dlhej 112 míľ a klasický maratónsky beh v dĺžke 26,2 míle. V kilometroch to bolo 3,86-180,2-42,2. J. Collins zorganizoval tieto preteky 18. februára 1978 a nazval ich IRONMAN.

Toto bol reálny vznik triatlonu. Na štarte bolo 15 pretekárov, rovnako aj v nasledujúcom roku. Od roku 1980 sa však počty štartujúcich neuveriteľne dvíhali. V súčasnosti je IRONMAN Hawaii označovaný ako majstrovstvá sveta v Ironmane. Štartuje na nich vybraných približne 2000 triatlonistov z celého sveta, ktorí sa na Havaj kvalifikujú z podujatí, organizovaných po celom svete.

Dĺžky klasického Ironmana sú – 3,8 km plávanie, 180 km cyklistiky a 42,2 km behu. Tieto parametre neumožňovali štartovať na podujatiach každému, preto sa hľadali prijateľnejšie vzdialenosti. Tak vznikol šport pod názvom triatlon a vzdialenosti sa ujednotili v objemoch 1500 m plávanie, 40 km cyklistika a 10 km beh.

Svetová triatlonová únia bola založená v roku 1989 a už v roku 1994 bol triatlon zaradený do programu Olympijských hier. Iba 5 rokov od založenia medzinárodnej federácie po zaradenie do programu Olympijských hier znamená, že triatlon je najprogresívnejší šport, ktorý za rekordných 5 rokov získal štatút olympijského športu. Takýto rýchly postup od vzniku po zaradenie do programu nezaznamenalo žiadne iné športové odvetvie.

Na územie vtedajšieho Československa sa podujatie železných mužov dostalo rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že Československo sa stalo iba druhou krajinou na svete vôbec, kde sa triatlonové podujatie organizovalo! Bolo to v Čechách, na Slapskej priehrade v Přední Hluboké dňa 20. júna 1980. Podujatie bolo zorganizované na základe článku v Československom sporte, ktorý informoval tradične negatívnym spôsobom o novom kapitalistickom výstrelku, ktorý v Amerike pod názvom Železný muž ohrozuje zdravie ľudí. Niekoľko rokov vtedajšia československá tlač pravidelne informovala športuchtivé obyvateľstvo o obrovských negatívnych vplyvoch tohto buržoázneho športu na zdravie človeka.

Prvé triatlony na Slovensku sa konali v roku 1983 v Hriňovej, Piešťanoch, Prešove a v Bratislave.

Prvé oficiálne majstrovstvá Slovenska sa uskutočnili v Senici 30. júla 1988 a prvými majstrami Slovenska sa stali Miroslav Kriško z Prievidze a Mária Töröková z Levíc.

Prvými olympijskými víťazmi sa stali Kanaďan Simon Whitfield medzi mužmi a Švajčiarka Brigitte McMahon medzi ženami.

V súčasnosti je triatlon multišportovým odvetvím, dáva možnosti vyžitia sa prakticky všetkým záujemcom o šport. O výrazne sa zvyšujúcej popularite svedčia aj čísla z ostatných troch sezón. Kým dlhé roky bolo jediné podujatie schopné prekročiť hranicu 200 štartujúcich (Senecký triatlon), v súčasnosti preteky v Bratislave a v Žiline prekonávajú hranicu 500 štartujúcich. Pritom napr. organizátori podujatia v Zuberci, kde štartuje približne 300 pretekárov, obmedzujú zvyšovanie štartujúcich a ich záujem je minimálne dvojnásobný.

Triatlon (objektívne treba povedať, že nielen triatlon, ale napr. aj beh) v ostatných 3 – 4 rokoch láka stále nových a nových záujemcov. Máte dobré plávanie, cyklistiku aj beh? Vyskúšajte TRIATLON. Je to oficiálna olympijská disciplína a preteká sa na objemoch 1,5 km plávania, 40 km cyklistiky a 10 km behu. Ak ste zdatný vo všetkých troch častiach triatlonu, ale ešte si na tieto vzdialenosti netrúfate, môžete si vyskúšať šprint triatlon (0,75-20-5). Najzdatnejší môžu skúsiť aj stredný, resp. dlhý triatlon (Ironman). Tu sú objemy spravidla 1,9-90-21,1, resp. 3,8-180-42,2. ITU má trochu odlišné objemy.

Ak niekto nie je dobrým plavcom, ale vyžíva sa v behu a má rád aj cyklistiku, môže skúsiť DUATLON (beh-cyklistika-beh). Aj duatlon sa člení na náročnejšie a menej náročné objemy – krátky duatlon 10-40-5, šprint duatlon 5-20-2,5, ale preteká sa aj na dlhých vzdialenostiach, ktoré však nie sú konštantné. Tradičné MS vo švajčiarskom Zofingene sa jazdia na objemoch 10-150-30.

Dobrí plavci a bežci si majú možnosť zapretekať v športe zvanom AKVATLON, teda v disciplíne triatlonu, v ktorej vďaka Richardovi Vargovi máme dva tituly majstra sveta. Tu sa preteká na objemoch 1 km plávanie a 5 km beh.

Všestranne zdatný záujemca, ktorý však preferuje jazdu na horskom bicykli, si môže vyskúšať KROS TRIATLON, ktorý sa jazdí v prírode. Preteká sa na objemoch 1 km plávanie, 25 km horská cyklistika a 8 km beh.

Pokiaľ sa niekomu zdá letná sezóna krátka, môže si ju predĺžiť aj na zimu. ZIMNÝ TRIATLON, ktorý má stále olympijské ambície, sa organizuje spravidla na objemoch 6/8-8/12-8/12 (beh-horská cyklistika-beh na lyžiach).

Text a foto: Jozef Jurášek, prezident Slovenskej triatlonovej únie

Publikované v časopise Cestné Maratóny – Kalendár amatérskych cestných cyklistických pretekov 2013

Článok na stiahnutie vo formáte pdf